Boh - Ježiš Kristus - Cirkev - Matka všetkých národov

Výklad Tajomstva podľa bývalého prefekta kongregácie pre náuku viery: Kardinál Mons.Jozef Ratzinger

 Prva a druha časť „fatimskeho tajomstva“ bola už zoširoka rozobrana v patričnej literature, takže ich tu netreba ešte raz podrobne vysvetľovať. Chcel by som len kratko zamerať pozornosť na najvyznamnejši bod. Deti v priebehu hrozneho okamihu zakusili videnie pekla. Videli pad „duši biednych hriešnikov“. A potom im bolo povedane, prečo boli vystavene tomuto okamihu: preto, aby ich zachranili – aby ukazali cestu spasy. Tu prichadza na myseľ vyrok z Prveho listu sv.Petra: „dosahujete cieľ svojej viery – spasu duši“ (1 Pt 1, 9). Ako cesta na dosiahnutie tohto cieľa bola ukazana ucta k Nepoškvrnenemu Srdcu Panny Marie, sposob prekvapivy pre ľudi z aglosaskeho a nemeckeho prostredia. Na pochopenie stači kratka poznamka: srdce v biblickom jazyku znamena centrum ľudskej bytosti; miesto, kde sa streta rozum, voľa, temperament a citovosť, a v ktorom osoba nachadza svoju jednotu a svoje vnutorne zameranie. V zmysle jedneho z blahoslavenstiev (Mt 5, 8) je nepoškvrnene srdce tym srdcom, ktore dosiahlo dokonalu vnutornu jednotu, a preto „vidi Boha“. Ucta k nepoškvrnenemu Srdcu Panny Marie znamena približovanie sa k tomuto postoju srdca, v ktorom sa fiat – nech sa mi stane podľa tvojej vole – stava formujucim centrom celeho takehoto jestvovania. Ak by niekto chcel namietať, že nemusime klasť nejaku ľudsku bytosť medzi nas a Krista, potom treba pripomenuť, že Pavol nemal obavu povedať svojim spoločenstvam: Napodobňujte ma (1 Kor 4, 16; Flp 3,17; 1 Sol 1, 6; 2 Sol 3, 7.9). V apoštolovi si možno konkretne overiť, čo znamena nasledovať Krista. Od koho sa to možeme v ktorejkoľvek dobe učiť lepšie, ak nie od Panovej matky? Takto sa konečne dostavame k tretej časti „fatimskeho tajomstva“, ktore je teraz prvykrat zverejnene v uplnosti.

Ako vyplyva z predchadzajucej dokumentacie, interpretacia, ktoru predložil kardinal Sodano vo svojom texte 13. maja, bola najprv predložena sestre Lucii. Sestra Lucia k tomu predovšetkym pripomenula, že jej bolo dane videnie, nie jeho vyklad. Povedala, že interpretacia neprinaleži „vidiacemu“, ale Cirkvi. Po prečitani textu však konštatovala, že vyklad zodpoveda tomu, čo zakusila, a že zo svojej strany uznava takuto interpretaciu ako spravnu.

Tak ako je kľučovy vyraz prvej a druhej časti „tajomstva“ termin „spasiť duše“, tak kľučovym slovom tejto časti „tajomstva“ je trojnasobne zvolanie: „Pokanie, pokanie, pokanie:“ Pripomina nam to vyzvu z evanjelia: „Kajajte sa verte evanjeliu“ (Mk 12 15). Chapať znamenia časov znamena chapať naliehavosť pokania – obratenia – viery. Toto je spravna odpoveď v historickom okamihu, charakterizovanom veľkymi nebezpečenstvami, ktore su vykreslene jednotlivymi obrazmi. Dovolim si k tomu uviesť osobnu spomienku: v jednom rozhovore mi sestra Lucia povedala, že ako cieľ všetkych zjaveni sa jej čoraz jasnejšie ukazovalo napomahanie rastu vo viere, v nadeji a v laske – a všetko ostatne malo viesť k tomuto cieľu.

Preskumajme teraz trochu zbližša jednotlive obrazy. Anjel s horiacim mečom po ľavej strane Božej Matky pripomina analogicke obrazy z Knihy zjavenia. Predstavuje hrozbu sudu, ktory dolieha na svet. Perspektiva, že svet by mohol byť spaleny v mori ohňa, sa dnes už vobec nejavi ako čira fantazia. Sam človek vyhotovil svojimi objavmi ohnivy meč. Videnie potom ukazuje moc, ktora odporuje ničiacej sile – jas Božej Matky a istym sposobom z toho pochadzajuca vyzva na pokanie. Takto je zdoraznena doležitosť slobody človeka: buducnosť nie je nezmeniteľne stanovena a vyjav, ktory videli deti, vonkoncom nie je filmom anticipujucim buducnosť, na ktorom by sa už nič nedalo zmeniť. Cele toto videnie sa v skutočnosti deje len preto, aby priviedlo na scenu slobodu a zameralo ju pozitivnym smerom. Zmyslom videnia nie je teda ukazať film o nezmeniteľne stanovenej buducnosti. Jeho vyznam je presne opačny: dať do pohybu sily zmeny na dobro. Preto su uplne scestne tie fatalisticke vysvetľovania tretej časti „fatimskeho tajomstva“, ktore napriklad hovoria, že atentatnik 13. maja 1981 bol iste nastrojom v Božom plane, riadenom Božou prozreteľnosťou, a preto nemohol konať slobodne, alebo ine podobne nazory, ktore koluju medzi ľuďmi. Videnie hovori skor o nebezpečenstvach a o ceste, ako sa pred nimi zachraniť.

Nasledujuce vety textu ukazuju ešte raz a veľmi jasne symbolicky charakter videnia, Boh zostava nezmerateľnym, zostava svetlom, ktore prevyšuje každe naše videnie. Ľudia sa ukazuju akoby v zrkadle. Stale musime pamatať na limity vnutorneho videnia, ktorych hranice su tu viditeľne naznačene. Buducnosť sa javi len „ako v zrkadle, len nejasne“ (porov. 1 Kor 13, 12). Všimnime si jednotlive obrazy, ktore sa nachadzaju v texte „tajomstva“. Miesto konania je opisane tromi symbolmi: strmy vrch, veľke, napoly zburane mesto a nakoniec veľky križ z neotesanych kmeňov. Vrch a mesto symbolizuju miesto dejin ľudstva: dejiny ako namahavy vystup k vyšinam, dejiny ako miesto ľudskej tvorivosti a spolužitia, ale sučasne ako miesto skaz, ktorymi človek niči dielo svojej vlastnej prace. Mesto može byť miesto spolužitia a pokroku, ale aj miestom nebezpečenstva a krajnej hrozby. Na vrchu stoji križ – cieľ a orientačny bod dejin. V križi bola skaza premenena na spasu. Vynima sa ako znak biedy dejin a ako prisľub pre dejiny.