Jdi na obsah Jdi na menu

KAUZA "Initiative-pfarrer" a Helmut Schuller stále aktuálna

17. 4. 2012

Otázky redaktorov denníku Österreich na iniciatora „Pfraffer-initiative“ : Helmut Schüller

 

Österreich:

Ako sa dívate Vy, ako „cirkevný rebel“ na sviatky Veľkej noci?

Helmut Schüller:

Veľká noc je pre mňa jarou človeka. Je to sviatok životnej sily a životnej odvahy. Oslavujeme zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktorý víťazstvom nad smrťou ukázal túto životnú odvahu. Na Veľkú noc musíme objaviť svoju vlastnú osobnú jar.

Österreich:

Veľká noc je pre Vás jarou človeka?

Schüller:

Veľká noc nám pripomína, že máme rozkvitnúť, že náš život má mať silu. Veľká noc nám sprostredkuje optimizmus.

Österreich:

Objavili ste azda nový veľkonočný symbol?

Schüller:

Ide mi o to, postaviť do stredu nášho života Krista. Je to Ježiš, ktorý nám ľuďom dáva silu. Silu postaviť sa zoči-voči všetkému, čo je temné, beznádejné, i keby to mala byť samá smrť – nikdy sa nevzdať nádeje na život.

Österreich:

Zdá sa Vám, že Kristus bol tiež cirkevný rebel?

Schüller:

Vnímam ho ako niekoho, kto sa odvážne postavil proti úzkoprsosti zákona, proti slabomyseľnosti, proti rozdeľovaniu ľudí, proti útlaku. Bránil sa, vystupoval proti utláčateľom, chcel umožniť rast novému.

Österreich:

Čo je pre vás nové na Ježišovom obraze?

Schüller:

Pre mňa je Ježiš niekto, kto vždy zaujal stanovisko, keď sa dostal do konfrontácie s potláčaním ľudskej hodnoty u akéhokoľvek človeka. A pre mňa je Ježiš symbolom, ktorý dáva nádej. Práve toto sú dve veľké posolstvá Veľkej noci: Ježišova odvaha postaviť sa proti útlaku a veľká nádej, ktorá pre nás všetkých tkvie v zmŕtvychvstaní.

Österreich:

Veríte na zmŕtvychvstanie?

Schüller:

Tu prichádzame na hranice nášho poznania. I biblia sama sa len zajakáva, keď chce  na túto tému odpovedať. Posolstvo je však jasné: Ježiš, ale i každý človek, žije a pôsobí ďalej. V mojej veľkonočnej kázni poviem ľuďom: Pre každého z nás existuje zmŕtvychvstanie, dávno pred našou smrťou. Pre každého z nás sú možné každý deň malé zmŕtvychvstania – je možné začať svoj život odznova, je možné mať každý deň novú odvahu. Nemáme dôvod báť sa smrti. Veľká noc je sviatok, ktorý má sprostredkovať odvahu.

Österreich:

Stal sa tento rebel Ježiš Kristus tiež príkladom pre Vašu farársku výzvu k neposlušnosti?

Schüller:

Kristus je príkladom pre všetkých, ktorí nie sú spokojní s chodom vecí tak, ako bežia. Kto verí v Ježiša Krista, verí tiež tomu, že je dôležité dokázať povstať proti útlaku a za lepšie a nové veci.

Österreich:

Aká je bilancia vašej IF dnes?

Schüller:

Asi 400 kňazov sú členmi a stále rastieme. Chceme sa prepojiť medzinárodne a chceme sa angažovať ešte viac na úrovni farských rád. Chceme, aby povstala platforma pre všetkých, ktorým záleží na tom, aby sa cirkev zmenila.

Österreich:

Kardinál Schönborn povolil členstvo vo farskej rade homosexuálnemu človekovi. Je to správne?

Schüller:

Veľmi to schvaľujem. Je to prvý krok, ako pritiahneme ľudí, ktorí sú odstrčení spoločnosťou i cirkvou. Presne o toto šlo Kristovi. Kardinál Schönborn by mohol v cirkvi mnohé iniciovať, keby mal viac odvahy spojiť sa s inými biskupmi a kardinálmi za väčšiu otvorenosť cirkvi. Keby sa viacerí kardináli ako Schönborn spojili a spoločne vystúpili proti Vatikánu, tak by vývoj v cirkvi vyzeral úplne ináč.

Österreich:

Veľká noc je tradične veľkou show pre pápeža. Je pápež Benedikt XVI. katastrofou pre cirkev?

Schüller:

Žiaden človek nie je katastrofou! Pápež už vôbec nie! Vatikánsky systém je katastrofa! Pápež je – akokoľvek divne to znie – relatívne bezmocný človek. Vatikánsky systém si robí, čo chce. Benedikt uvažoval kedysi veľmi cirkevno-reformne. Teraz je však Vatikánom kompletne zablokovaný. Vatikán je byrokratické mocenské centrum, ktoré zadusí každý nový zárodok smerujúci k otvorenosti cirkvi. Takýto systém nepovolí žiadnu reformu.

Österreich:

Čo chcete Vašou IF dosiahnuť?

Schüller:

Musíme sa dostať ako cirkev znovu do blízkosti ľudí, musíme žiť zmŕtvychvstanie a pripustiť otvorenosť cirkvi. K tomu patrí koniec povinného celibátu, k tomu patrí otvorenosť ženám – musia byť pripustené ku kňazskej vysviacke a musia mať možnosť pracovať ako zástupkyne v najvyšších cirkevných úradoch. Prečo by nemohla byt žena pápežom? K tomu patrí tiež sv. prijímanie pre rozvedených a znovu sobášených. A musíme konečne zamedziť rozkolu kresťanských cirkví.

Österreich:

Ste cirkevným rebelom?

Schüller:

Som kritikom, ide mi o to, aby sa veci pohli dopredu. Či si zaslúžim byť pomenovaný rebelom, to neviem. Viem len, že Boží ľud nie sú žiadni pešiaci, ale že tento ľud má svoje práva a zaslúži si úctu. Tomuto ľudu Božiemu by mali byť položené otázky, aby sa k nim vyjadril a spolu o nich rozhodoval. Veľká noc je sviatkom nádeje a otvorenosti.

 

Helmut Schuller a „iniciativa farárov“ napriek pápežovmu pokarhaniu stále zotrvávajú v herézach:

 

Schüller:

Musíme sa dostať ako cirkev znovu do blízkosti ľudí, musíme žiť zmŕtvychvstanie a pripustiť otvorenosť cirkvi. K tomu patrí koniec povinného celibátu, k tomu patrí otvorenosť ženám – musia byť pripustené ku kňazskej vysviacke a musia mať možnosť pracovať ako zástupkyne v najvyšších cirkevných úradoch. Prečo by nemohla byt žena pápežom? K tomu patrí tiež sv. prijímanie pre rozvedených a znovu sobášených. A musíme konečne zamedziť rozkolu kresťanských cirkví.

 

Österreich:

Kardinál Schönborn povolil členstvo vo farskej rade homosexuálnemu človekovi. Je to správne?

Schüller:

Veľmi to schvaľujem. Je to prvý krok, ako pritiahneme ľudí, ktorí sú odstrčení spoločnosťou i cirkvou. Presne o toto šlo Kristovi. Kardinál Schönborn by mohol v cirkvi mnohé iniciovať, keby mal viac odvahy spojiť sa s inými biskupmi a kardinálmi za väčšiu otvorenosť cirkvi. Keby sa viacerí kardináli ako Schönborn spojili a spoločne vystúpili proti Vatikánu, tak by vývoj v cirkvi vyzeral úplne ináč.

 

 

Kněz Gerhard Swierzek Stangl nesouhlasil s homosexuálnou činnosťou v jeho farnosti Floriana Stangla.

 

 

18. března proběhly v celém Rakousku volby do farních rad. Účast v nich byla dokonce vyšší, než je obvyklá návštěvnost bohoslužeb, což rakouští biskupové z nějakých mně nepochopitelných důvodů považují za úspěch. Podle  kardinála Schönborna je to „velmi silné znamení pro důležitost víry v zemi“. Že to ale taky patrně znamená, že lidi ve farních radách jsou voleni i katolíky, co ani nechodí pravidelně do kostela, což snad nikomu příčetnému jako klad připadat nemůže, zjevně není bráno v úvahu. Nicméně možná to některým biskupům časem dojde, protože na povrch už vyplaval první trpký plod tohoto “úspěchu” …

Ve Stützenhofenu, malé vesničce u rakousko-českých hranic, si poměrně výraznou většinou (96 hlasů při 142 hlasujících) zvolili jako svého zástupce do farní rady Floriana Stangla, žijícího v homosexuální registrovaném partnerství. Stalo se tak i navzdory tomu, že místní kněz Gerhard Swierzek Stangla den před volbami varoval, že jeho kandidatura je podle církevního práva nepřípustná, neboť veřejně žije život, který je v rozporu s biblickými hodnotami.

Stangl byl ovšem výraznou většinou zvolen, rozhodně se nemíní místa ve farní radě vzdát a jeho příznivci hrozí “vzpourou” proti faráři. Stangl také obvinil otce Swierzeka z diskriminace kvůli tomu, že jím byl požádán, aby nechodil ke svatému přijímání. Podotýkám, že opravdu nejde o to, že by mu otec Swierzek odmítl eucharistii podávat (ačkoliv by to měl udělat, vzhledem k tomu, že Stangl veřejně a setrvale žije v těžkém hříchu), pouze ho požádal, aby k přijímání nechodil.

Otec Swierzek se stal obratem terčem mediálních útoků světského tisku a homosexuálních aktivistů, jakož i kritiky některých svých “liberálních” kolegů. Z nich nejvýznamější je Swierzekův nejbližší nadřízený, děkan George von Horick, který se vyjádřil, že když se dovoluje členství ve farní radě rozvedeným a znovu sezdaným, mělo by být umožněno i homosexuálům žijícím v registrovaném partnerství (viz ZDE). Na druhé straně vedení arcidiecéze prozatím kněze podrželo, když sice oznámilo, že záležitost teprve zkoumá a že kardinál Schönborn si s kandidátem promluví, nicméně dalo najevo, že jednání otce Swierzeka za diskriminaci nepovažuje, neboť členství ve farní radě představuje zvláštní pozici v církvi a vyžaduje splnění určitých podmínek, mezi kterými je přijetí katolické nauky a práva církve, přičemž církev registrované partnerství homosexuálů jednoznačně odmítá.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář